Článok bol pôvodne publikovaný 08/08/2016 na: https://sclabonia.sk/2016/08/duhovy-pochod-hrdosti-alebo-strachu-zakladne-pravdy-a-cirkevne-pobratimstvo-v-svatoplukovych-casoch/
Tento článok bude zase dlhý, ale nechce sa mi robiť dva alebo tri články, preto jeden, ale dlhý. Nedávno sa konal Dúhový Pride, na ktorom sa zúčastnilo okolo 1500 ľudí, aby podporili ľudské práva a životný štýl neheterosexuálnych menšín. Konečne som sa ho zúčastnila aj ja. V minulosti som bola na pochode hrdosti gejov v San Franciscu ako diváčka a v Dubline ako priama účastníčka, preto by som rada zhodnotila našu úroveň.
Dúhový Pride dvíhal žlč niektorým ľuďom
Dúhový Pride od samého začiatku vyvolával u niektorých ľudí zápornú citovú odozvu. Títo gej-citliví ľudia odpovedali veľmi podráždene, prskali ako choré vrany, brúsili si nože alebo leštili kresťanské kríže. V deň Dúhového pochodu sa mali konať ďalšie dva pochody zamerané proti gejom. Pán Chromík z neslávnej Aliancie za rodinu organizoval jeden pochod a Kotlebovci zase ten druhý – neohlásený. Kým Chromíkovci mali aspoň toľko filipa, že svoj pochod kamuflovali smerom ZA niečo, v ich prípade za rodinu, Kotlebovci živili odpor, pretože šli pochodovať PROTI niečomu, presnejšie viedli Protest proti pochodu úchylákov v Bratislave. Asi to bola odveta za Pochod proti fašizmu, ktorý ešte v marci zorganizovali takzvaní antifašisti.
Boris Kollár ako kreatúra a buznička
Po pochode sa tiež roztrhlo vrece s kritikmi. Ozval sa napríklad politik Boris Kollár, vedúci nominant na cenu homofób roka 2015, ktorý volá po tradičných (zrejme kresťanských) hodnotách, no pritom praktizuje niečo na spôsob muslimského mnohoženstva. Boris Kollár kritizuje výstredné kostýmy účastíkov pochodu, no pritom sám často hýri v čudesných farbách a oblieka sa flambojantnejšie než gejbarová primadona. Objavujú sa aj výhrady, že takéto pretŕčanie sa na verejnosti je pohoršujúce a škodí homosexuálom. Boris Kollár dokonca zverejnil na svojom facebookovom profile názor jedného utajeného geja, ktorého dáva za príklad ostatným. Tento gej vraj má priateľa, no na verejnosti sa spolu neukazujú, ani sa výstredne nesprávajú. Vlastne sa za seba hanbia.
Vidím, že mnohí ľudia vôbec nepoznajú mnoho veci ohľadom homosexuality, tak to tu skúsim trochu vysvetliť. Ale najskôr si opíšme, ako prebiehal samotný pochod.
Príhovory
Vstup na námestie SNP bol len cez kotrolované vchody, kde pracovníci bezpečnostnej služby účastníkom prezreli tašky a odobrali fľaše s vodou. Týmto spôsobili v tej spare mnohým ľuďom dehydratáciu, lebo kúpiť si vodu na námestí SNP poriadne nešlo. Ja sama som tam penila, že čo to má znamenať. Organizátori mi nakoniec dali fľašu s vodou, ktorá bola určená pre nich samých.
Program nebol ktovieako zaujímavý. Mňa osobne nudil. Akási speváčka tam zaspievala jednu pieseň po slovensky, zvyšok po anglicky. Vôbec som sa necítila ako na slovenskom gej pochode. Vôbec som sa necítila ako doma. Bol to okupačný Pride.
Vystúpili aj politici, medzi nimi Martin Poliačik a Monika Fľašíková Beňová. Vraj je problém zohnať iných, ktorí by sa postavili na tribúnu a zastali sa ľudských práv homosexuálov. Martin Poliačik, ani Monika Fľašíková Beňová nie sú takými osobnosťami, ktoré by dokázali pôsobiť na široké masy ľudí, lebo nemajú rešpekt. Napriek tomu im patrí česť a vďaka za to, že aspoň oni kopú za sexuálne menšiny.
Vystúpila aj Romana Schlesingerová, ktorá pozvala na pódium ľudí, ktorí sa chcu brať vážne.
Nechýbala ani dídžejka B-Complexka, ktorá je bi-gender, teda dvojrodá. Aj ona celkom dobre hovorila. Chápem ju. Je hrdinka, že sa takto verejne postavila a prehovorila.
Najlepší príhovor mala podľa mňa ombudsmanka Dubovcová. Je vidno na prvý pohľad, že je to osoba so srdcom na pravom mieste. Jedna jej veta ma hlboko zamrazila, pretože bola kruto veštecká. Povedala: „Budete to mať ťažké, lebo kultivujete slovenskú spoločnosť, ale ona je zatiaľ dosť rezistentná na základné pravdy.“
Povedzte mi, prečo sú Slováci takí rezistentní? Prečo sme takí zaostalí, zadubení? Prečo nedokážeme uznať obyčajné ľudské práva obyčajným ľuďom? Čo za hyneizmus to v nás je ako v národe? Kde sa v našej spoločnosti berie toľko zla? Sme geneticky hlúpejší ako napríklad takí Česi? Máme horšie vzdelávanie? Je na vine Rímskokatolícka cirkev, ktorá Slovákom vnucuje jedovaté cudzorodé náboženstvo? Kde je, prosím vás, problém? Zobuďme sa, ľudia! Prečo si nikto nevšíma zbedačených ľudí, ktorí páchajú sociálne samovraždy? Nikto tu nerieši exekútorov, prehnité politické špičky. Celkovo tento štát smeruje kamsi do pekla. Prečo sme takí? Nechcem, aby sme boli takí.
Pochod Strachu
Po úvodnom programe nasledoval samotný pochod. Kým v San Franciscu alebo v Dubline je gej pochod veselou spoločenskou udalosťou a zúčastňujú sa na ňom tisícky občanov, ktorí lemujú ulice a zdravia pochodujúcich, ten slovenský gej pochod nebol ani tak pochodom Hrdosti, ako skôr pochodom Strachu. Bol to smutný pochod po prázdnych uliciach. Časť Starého mesta, ktorou mal pochod prechádzať, bola hermeticky uzavretá – rozumejte ľudoprázdna. Na čele sprievodu kráčali Golemovia, pracovníci bezpečnostnej služby, ktorí svojím zabijáckym zjavom budili nekonečný rešpekt. Pred nimi kráčali policajti. Nad našimi hlavami sa zase vznášal vrtuľník, ktorý z výšky sledoval, či sa náhodou Kotlebovci nerútia na gejov. Bezpečnostné opatrenia pôsobili značne paranoicky. Psychiatria. Kto sa bojí obetí, nedočká sa veľkých výsledkov. Každá veľká vec sa podarila až po ľudskej obeti, či to bola smrť Ježiša Krista, Jána Husa alebo Martina Luthera Kinga. Je to smutné, ale jednotlivé obete oslobodzujú masy.
Organizátori svoj vlastný strach z holých hláv vnútili všetkým účastníkom pochodu. Avšak nie každý sa bojí. Každý v tomto štáte musí rešpektovať zákon, a ak by niekto napadol pochod, tak by za to dosť výrazne pikal. Ak by ich nezastavili Golemovia s policajtmi, tak je celkom možné, že by ich herečky umlátili kabelkami. Homosexuáli majú právo na svoj pochod, preto by to mali všetci rešpektovať, či sa im to páči, alebo nie. Chromík v tom istom čase robil pochod za rodinu a nikto ho nešiel biť. O čo je taký kresťan Chromík lepší ako homosexuáli?
Na bratislavskom gej pochode sa objavovali transparenty typu Love is Love a iné anglické nápisy. Videla som až jedno slovenské heslo, ktoré niesla jedna lesba – Ľúbim cecky! Ako sa môže homosexuálna kultúra etablovať na Slovensku, keď sa celý pochod nesie v znamení anglického jazyka? Ako vysvetlí nejaký sedemnásťročný vnuk svojej 80-ročnej babke, že ide na Gay Pride? Veď ona toto nemôže nikdy pochopiť. Vedúce osobnosti slovenskej gej komunity sami seba titulujú honosne QUEER LEADERS FORUM. Večer po pochode mala byť zase AFTERPÁRTY… To kde sme? V Anglicku? Jedno chcem odkázať vedúcim predstaviteľom slovenskej gej komunity – ak budete tlačiť Slovákom do hláv tieto anglické výrazy, tak Slováci nikdy neprijmú homosexuálnu kultúru za svoju, pritom homosexualita sama o sebe je súčasťou Slovenského národa odnepamäti. Je mi jasné, prečo Slováci vnímajú gej kultúru ako niečo cudzie, prichádzajúce zo Západu. Keď som písala svoj gej román Neviditeľný zdroj, snažila som sa ho koncipovať smerom ku slovenskosti. Dúfam, že čoskoro konečne vyjde aj v tlačenej podobe.
Po pochode som stihla skočiť aj na Chromíkov míting na vedľajšom námestí. Žiaľ, stihla som len záver, na ktorom sa Chromík hral s deťmi a v rade chodili na spôsob Jede-jede-mašinka. Prišlo mi to bohovsky smiešne, tak som si to natočila.
Gej pochod v San Franciscu
Možno by som tu mohla spomenúť aj moju divácku účasť na pochode v San Franciscu. Musím sa priznať, že chápem ľudí, ktorí homosexuálov nemusia. Ani ja som ich spočiatku nemusela. Prišli mi špinaví, nakazení, duševne chorí. Až keď som ich spoznala a zistila, že sú medzi nimi úplne normálni ľudia, na ktorých by ste to nikdy nevideli, tak som zmenila názor. Prestali mi vadiť ľudia, ktorí sa správajú čudne, vytočene, herečkovsky. Začala som akceptovať ich právo na to, aby boli, kým len chcú. Pozrite si pár fotiek, ktoré som spravila v San Franciscu v roku 2001.
Čo je to gej pochod a prečo sa koná každý rok?
Teraz vysvetlím, čo je to gej pochod, lebo mám pocit, že nie každý to chápe. Gej pochod vznikol na počesť policajnej razie do gej baru Stonewall Inn v New Yorku. Udialo sa to v sobotu 28.06.1969 v ranných hodinách. Po tejto razii sa spustila vzbura gejov. O pár mesiacov neskôr sa konal prvý Pochod Hrdosti Gejov. Odvtedy sa koná každoročne. Okrem gejov sa ho zúčastňujú aj heterosexuálni ľudia, ktorí chcú podporiť ľudské práva, slobodu. Nie každý, kto bol na Dúhovom pochode, je teplý.
Pochod Hrdosti nie je o exhibicionizme a kreatúrach, ale o vzbure, o hrdosti a o ľudských právach. Je to o postavení sa za samého seba. Je to o postavení sa za svojich blízkych, milovaných, aj za cenu zosmiešnenia, útokov, represálií a podobne. Boris Kollár nazval gejov kreatúrami. Ale aj tieto takzvané kreatúry museli v sebe nájsť odvahu na to, aby sa ukázali na verejnosti. On na svojom facebookovom profile vyzdvihoval utajeného geja, ktorý žije skrytý ako potkan. Tohoto človeka dáva za vzor, pritom tento človek by sa na verejnosti nikdy nepriznal k svojmu priateľovi. Áno, sú aj takí gejovia. Poznám takých viac než dosť. Žijú dvojaké životy. Pri svojich manželkách sú vzornými manželmi, pri milencoch vynikajúcimi milencami.
Po mnohých rokoch sa pochody gejov premenili na veľkú oslavu života. Gej komunita má svoje veľké problémy, ku ktorým patria pohlavné choroby, promiskuita, nedostatočná prevencia. Mnohé z týchto problémov môže pomôcť vyriešiť majoritná spoločnosť takými zákonmi, ktoré by vniesli poriadok do zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia. V ceste nestojí nikto okrem kresťanských cirkví. Pritom napríklad v Českej republike, ktorá je nám najbližšie, je situácia diametrálne odlišná aj preto, lebo tam prevládajú evanjelické cirkvi, žije tam odkaz vzbury Jána Husa. Česi žijú slobodnejšie ako my.
Slovensko je celkovo pozadu a zaostáva čoraz viac v mnohých oblastiach. Vláda Róberta Fica spravuje náš štát katastrofálnym spôsobom, mrhá peniazmi, jej predstavitelia bohatnú na štátnych zakázkach, vytvárajú mafiánske prepojenia s korporátnou sférou, nechávajú zbytočne umierať tisíce ľudí v nemocniciach, pretože peniaze na zdravotníctvo sú premrhané a rozkradnuté. Róbert Fico je podľa môjho názoru fašistický hajzel a nemám voči nemu absolútne nijaký rešpekt. Mnohí ľudia vinia za problémy slovenskej spoločnosti práve homosexuálov, no sú to práve homosexuáli, kto je prinajmenšom rovnakou, ak nie väčšou obeťou Ficovho systému. Ak je heterosexuál v problémoch, stále má zákonom danú ochranu manželstvom, no homosexuáli sú odkázaní iba sami na seba. Fico to dobre vie a napriek tomu nemá problém sa na to nečinne prizerať a tancovať tango s katolíckymi biskupmi.
Je v záujme všetkých Slovákov, aby sa tu všetci ľudia mali dobre, lebo nálada sa prenáša medzi ľuďmi ako vibrácie. Holandsko je krajinou, kde sú ľudia spokojní a šťastní. Hospodársky rast a prosperita je priamo úmerná s mierou slobody v danej krajine. Všetci by ste utekali zo Saudskej Arábie, napriek tomu tu mnohí chcú tú Saudskú Arábiu zaviesť – jedni mohohoženstvá, iní vešať gejov na šibenice. Uvedomte si, že gejovia nie sú príčinou súčasných problémov na Slovensku, ale rovnako ako heterosexuáli, sú ich obeťou. Možno ešte väčšou ako heterosexuáli, lebo heterosexuáli sa väčšinou majú o koho oprieť.
Mne nevadí, čo kto s kým robí v posteli, ale pochody ani adopcie detí neschvaľujem
Mnoho ľudí zastáva voči gejom čiastočne kladný postoj. Dokážu pochopiť, že gejovia sú ľudia s ľudskými potrebami, ale už neschvaľujú producírovanie sa po námestiach ani adopcie detí. Pán Chromík je asi najznámejším reprezentatnom tejto skupiny. On bude radšej držať deti v detskom domove, ako by ich mal dať do opatery gejom. Pritom tí gejovia môžu byť aj atómoví fyzici ocenení Nobelovou cenou, bravúrni pianisti, ani tak im to nepomôže. Uznávať ľuďom len selektívne práva je maximálne zákerné. Prirovnala by som to k nacistovi, ktorý pohladká svojho pokusného väzňa pred tým, ako mu podá testovací liek. Je to také hladkanie počas týrania. Alebo keď rasista dovolí černochovi pracovať, ale nedovolí mu sedieť v bielom autobuse. Buď uznávajte všetky práva, alebo si tie polovičné láskavo niekam strčte!
Prečo Aliancia za rodinu nenájde spoločnú reč s homosexuálmi?
Až keď som na vlastné oči videla šťastný výraz na Chromíkovej tvári, keď s deťmi robil mašinku, pochopila som, že Chromík celý čas rieši niečo úplne iné ako homosexuáli. Kým Chromík rieši situáciu malých detí, homosexuáli riešia svoju dospelosť. Kým je dieťa malé, rieši ho Chromík. Ale keď dieťa vyrastie a zistí, že ho priťahuje opačné pohlavie, kašle na Chromíka, prestáva byť dieťaťom, stáva sa samostatnou jednotkou a stáva sa dospelým homosexuálom. Chromíka ovláda zodpovednosť, čo je zemitý živel. Naopak homosexuáli riešia sexualitu, radosť, zábavu, čo je veterný živel a ten stojí na opačnej strane Slnečného kruhu ako zemitý. Preto ten boj. Chromík totiž hovorí o koze a homosexuáli o voze. Ibaže aj homosexuáli majú deti, resp. sú schopní sa o deti postarať. A tu nastáva konflikt, lebo Chromíkovci neuznávajú homosexuálom právo na výchovu detí.
Čo vlastne viete o homosexuáloch?
Mnohí ľudia si myslia, že keď sa dvaja gejovia stretnú, tak hneď na seba skočia a hneď sa nakladajú do zadkov. Jeden starý pán mi raz povedal medzi rečou: „Včera som načapal v suteréne dvoch chalanov, ako sa fajčia.“ Potom sa zamyslel a zhodnotil: „To ale nebudú teplí, lebo teplí to robia do zadku. To bude asi niečo iné…“ No teplí to nerobia len do zadku. Niektorí to nerobia do zadku vôbec.
Homosexuáli sa delia podľa sexuálnej role na aktívnych a pasívnych, prípadne versatilných (univerzálnych) – toľko základné delenie. Treba však vždy povedať, o akej sexuálnej praktike hovorí – či o análnom sexe, alebo orálnom. Pokiaľ ide o análny sex, tak aktívni gejovia sú tí, ktorí „fikajú“. V oráli sú aktívni zase tí, ktorí „fajčia“. Keď ale niekto o sebe povie, že je aktív a súčasne neuvedie sexuálnu praktiku, tak má skryte na mysli, že je aktívny v análnom sexe.
Ako žena k sebe potrebuje svoj doplnok – muža, tak aj gejovia k sebe potrebujú svoje doplnky. Aktívny gej k sebe potrebuje pasívneho a pasívny zase aktívneho. Ak sa stretnú dvaja aktívovia, tak sa možno dobre porozprávajú, ale šanca, že budú spolu niečo riešiť v posteli, je takmer nulová, lebo medzi nimi nie je absolútne žiadna sexuálna súhra. Nevedeli by, čo majú spolu robiť.
Ak však niekto o sebe povie, že je versatilný, znamená to, že sa vie prispôsobiť aj do role aktíva, aj do role pasíva. Nie každý gej je versatilný/univerzálny. Versatil k sebe potrebuje versatila, aby si s ním najlepšie rozumel. Každý k sebe vždy hľadá doplnok, aby po zložení obaja vytvorili celok. Teda aj medzi homosexuálmi existuje mužský a ženský princíp, princíp Jing a Jang.
Či je niekto aktívny alebo pasívny sa dá zistiť na pohľad iba čiastočne. Pasívni homosexuáli (v análnom sexe) sú väčšinou zženštilí a chudí, radi sa zabávajú, tancujú, sú vtipní, pohybliví, ženy ich milujú, sú plní veselosti. Práve podľa týchto veselých gejov vzniklo pomenovanie gay, lebo v angličtine gay znamená veselý. Pasívnych gejov najčastejšie ovláda živel pohyblivého Vetra.
Existujú ženy, ktoré vyslovene vyhľadávajú spoločnosť homosexuálnych mužov. Takéto ženy sa po anglicky nazývajú fag hag, fag je z anglického faggot, čo je fagot, hudobný nástroj, ale aj škaredý názov pre gejov, hag znamená baba, ženská, čarodejnica, striga. Ja som v mojom gej románe vymyslela môj vlastný slovenský preklad buzibaba, čo má súvis s gejskou ježibabou.
Pasívni homosexuáli sú väčšinou vytočení. V gej slangu slovo vytočený znamená byť afektovaný, zženštilý, rozprávať priteplene, hneď to na ňom vidieť. Vytočený (vytočenica, točka) sa hovorí preto, lebo má také odkväcnuté zápästia a teplé pohyby rúk. Po česky povedia vykroucený, po anglicky camp.
Citliví a jemní chalani, ktorých ovláda Vodný živel, väčšinou preferujú orálny sex. Títo sú v orálnom sexe aktívni. V análnom sexe môžu byť pasívni, ale nemusí im to byť vlastné, môže to byť len doplnkom sexu, prípadne kompromisom, ak nemajú úplne vhodného partnera. Často bývajú submisívni. Títo majú svoj opak v chalanoch Ohnivej povahy. Vždy na druhej strane Slnečného Kruhu.
Aktívovia, teda chalani aktívni v análnom sexe, sú väčšinou nudní. Iba málokedy by ste dokázali identifikovať aktívneho geja na základe výzoru alebo reči, lebo od heterosexuála je na nerozoznanie. Aktívov (hovoríme o análnom sexe) väčšinou ovláda živel zeme alebo ohňa.
Aktív s aktívom sa dobre porozprávajú, pasív s pasívom si dobre zatancujú. Samozrejme existujú aj výnimky a tak je možné nájsť vytočeného aktíva a nudného pasíva. Ja som len opísala, ako som to základné delenie vypozorovala ja. Väčšinou, ak je niekto aktívny v análnom sexe, tak je pasívny v orálnom, ale môže sa stať, že je aktívny v oboch roliach, alebo jednu vôbec nepraktizuje. Kombinácií je mnoho rovnako, ako je mnoho odtieňov dúhy.
Niekedy sa stáva, že chalan, ktorý je neskutočne vytočený, vôbec nie je gej. Takýto chalan môže byť len obyčajným metrosexuálom (vymódneným, kultivovaným), navyše lámačom ženských sŕdc.
U gejov je dosť problém nájsť svoj náprotivok, pretože nájsť medzi chalanmi geja, a ešte k tomu svoj opak, je značne komplikované. Heteráci to majú ľahšie, lebo svoj opak vedia identifikovať podľa ženského výzoru. Samozrejme aj u nich vznikajú kombinácie typov, ktoré sa k sebe hodia a ktoré nie. Dominantná žena potrebuje submisívneho muža a naopak submisívna žena dominantného muža, inač sa v posteli trápia. V každom jednom človeku sa súčasne nachádza aj mužský, aj ženský princíp. Dokonca aj v pánovi Kotlebovi, nech sa snaží správať akokoľvek chlapsky, sa nachádza aj ženský princíp/živel.
Aby sa gejovia vedeli nájsť, v minulosti používali na amerických diskotékach šatky. Pasív nosil šatku zastrknutú v zadnom vrecku, aktív v prednom, aby bolo jasné, ktorú časť v sexe používa. V súčasnej dobe internetové zoznamky pomáhajú identifikovať sexuálne preferencie omnoho ľahšie. Keď sa dvaja gejovia začnú baviť na internete, najskôr si ujasnia sexuálnu rolu, ktorá im je vlastná. Ak sa roly nedopĺňajú, väčšinou stratia záujem o ďalšiu komunikáciu, nakoľko ju považujú za zbytočnú.
Okrem gejov existujú aj bisexuálni muži alebo ženy. Mnoho ľudí žije dvojaký život. Poznám prípady, kedy bisexuálny muž musel vzťah s mužom vystriedať vzťahom so ženou a naopak, vzťah so ženou musel vystriedať vzťahom s mužom. Poznám aj prípad, kedy manželka hľadala sexuálneho partnera svojmu bisexuálnemu mužovi (do trojky), prípadne pár hľadal ženu pre bisexuálnu manželku (tiež do trojky).
Bisexuálni muži často o sebe tvrdia, že sú hetero a počas debát s pravými heterosexuálmi nadávajú na gejov. Bisexuáli často riešia len fyzický sex, neviažu sa na partnera citovo. Podľa nich citové viazanie sa na muža je výsadou buzerantov. Poznám jeden prípad, kedy na hetero diskotéke išli miestni tvrdí chlapi vymlátiť muža z inej obce. Keď vyšli von na ulicu, tak si spolu pripili a začali sa bozkávať. Takto heterosexuáli riešia potrebu kontaktu s druhým mužom. Opijú sa, robia hovadiny a ráno povedia, že to všetko bolo kvôli alkoholu, že oni nie sú teplí. Poznám niekoľko takýchto prípadov. Niektorí sa kvôli tomuto stali alkoholikmi.:)
Preferovaná sexuálna rola sa môže meniť podľa typu partnera. Stáva sa, že chalan, ktorý je pri staršom chalanovi pasívny, je pri mladšom aktívny. Alebo muž, ktorý je pri inom mužovi dominantný, môže byť pri žene submisívny. Preferovaná sexuálna rola sa môže tiež meniť s vekom. Ba dokonca aj niektoré praktiky sa môžu vekom vypustiť, prípadne môžu prísť nové.
Jeden môj dobrý kamarát mi nedávno povedal, že každý muž má v sebe aj mužský aj ženský princíp, no mal by bojovať so svojím ženským živlom, aby u neho zvíťazil muž, teda to, čím fyzicky je. Podľa neho je poddanie sa ženskému živlu zbabelosťou a slabosťou. Ja som mu oponovala, že zbabelé je poddať sa spoločenskému tlaku a nežiť svoj život podľa svojich vlastných predstáv o šťastí len preto, že to niekto môže odsudzovať. Hrdinské a mužské je práve postaviť sa proti celej spoločnosti a stáť si za sebou. Gejovia, ktorí sa nehanbia za to, že sú gejovia, v sebe posilňujú práve mužský princíp. Je to ochota ísť do boja za seba samého. Je to veľmi hrdinské. Pán Kotleba sa hrdinsky nechal spacifikovať policajtmi, gejovia zase hrdinsky išli na gej pochod. V podstate majú ľudia z gej pochodu veľmi veľa spoločného s ľuďmi, ktorí otvorene stoja proti nim.
Nie je náhodou, že gejský aktivizmus vedú prevažne ženy, lesby. Väčšinou sú to práve tie lesby-traktoristky, u ktorý dominuje bojovný mužský živel. Lesby tohoto typu sa v USA aktívne hlásili do armády počas druhej svetovej vojny. Naopak, muži, u ktorých prevládal ženský živel, sa snažili dostať z armády preč za každú cenu.
Priemerná dĺžka gej vzťahu trvá tri mesiace. Aby ste to dostali vyjadrené v heteráckych číslach, je potrebné túto dĺžku násobiť štrymi. Čiže trojmesačný vzťah u gejov sa rovná ročnému vzťahu u heterosexuálov. Ročný vzťah u gejov sa rovná štvorročnému vzťahu u heterosexuálov.
Pokiaľ máte viac ako tridsať rokov, ste v gej komunite mŕtvola. Vtedy nastáva útlm záujmu o vás. Rovnako je mŕtvy aj ten, kto má malý penis. Komunita je v tomto smere nemilosrdná, samozrejme, nájdu sa aj výnimky. Homosexuáli sa naozaj nemusia báť o to, že by nenašli niekoho ani v staršom veku. Už to nie je to, čo zamlada, ale stále kvapká. Existuje toľko rôznych ľudí s toľkými rôznymi chuťami, že vždy sa nájde niekto, komu sa zapáčite. Raz mi jeden mladý 28-ročný homosexuál ukázal muža, ktorý sa mu veľmi páčil. Bol to asi 55-ročný tučný chlpatý chlap s obrovským pivným kotlom, ktorý by sa asi málokomu páčil. Mladý chalan povedal o tom mužovi, že je krásny. Kým je gej mladý, nájde si takých milencov, ktorí sú na mladých. Keď je starší, nájde si milencov, ktorí sú na starších. Preto nájsť stabilitu v tomto smere je ťažké. Ako sa s pribúdajúcim vekom menia živly Svargy, tak sa mení aj spôsob života, partneri a tak ďalej. Väčšina gejov aj tak skončí osamote, alebo si nájdu priateľky, prípadne sa oženia. Tak tomu bolo vlastne aj v starovekom Grécku.
Vďaka veľkej promiskuite sa mnoho homosexuálov nakazilo rôznymi pohlavnými chorobami, vrátane vírusu HIV. Osobne poznám niekoľkých nakazených chalanov, pričom niektorí z nich skončili v base za šírenie nákazy. Jeden z nich bol cigánsky prostitút, ktorý údajne točil porná v Nemecku a podľa jeho vlastných slov plánoval operáciu pŕs, aby lepšie zarobil. Druhý sexoval asi s každým, s kým sa dalo, samozrejme svoju nákazu zatajoval a zatajil ju aj jednému 15-ročnému chalanovi, čo bol problém. Poznám aj chalana, ktorý sa nakazil preto, lebo bol nevzdelaný, mal nízke IQ a nedbal na ochranu. O svojej nákaze zistil až po piatich rokoch, keď sa celý vysypal vyrážkami – príznak syfilisu v pokročilom štádiu.
Nákaza pohlavnými chorobami ide väčšinou ruka v ruke s inými pohlavnými chorobami. To znamená, že ten, kto sa nakazil napríklad syfilisom, je s veľkou pravdepodobnosťou nakazený aj HIV. Ako mi povedala jedna lekárka na infekčnom, kde som raz robila rozhovor, nazývajú to balík – dva v jednom. O týchto veciach by bolo treba hovoriť v spoločnosti a na školách, aby sa mladí chalani po prehltnutí semena nepýtali, či sa tým môžu nakaziť. Na Dúhovom pochode som sa učila, ako treba nasadiť kondóm na penis. Poviem vám, že skúsená som dosť, no predsa som aj ja mala isté nedostatky. Návod na správne nasadenie kondómu nájdete vo videu, ktoré som pre vás na Dúhovom pochode natočila.
Samozrejme análny sex nie je len výsadou homosexuálov. Praktizujú ho aj heterosexuáli, napríklad v čase menštruácie ženy, alebo aj pravidelne, nakoľko niektorí muži alebo aj ženy to tak preferujú. Preto nadávka riťopich by sa celkom dobre hodila aj na niektorých heterosexuálov. Kto vie, ako sexujú napríklad členovia Kotlebovej strany. Možno len na polohu mníšky. Otázka ľudskej sexuality je veľmi široká. Ak ju niekto chce redukovať len na „homosexuálne t*tkanie do zadku“, tak robí chybu.
Mnohí homosexuáli majú problém priznať si vlastnú orientáciu. V školách sa o homosexualite dieťa nič nenaučí. Učitelia mu nepovedia, aké nástrahy ho v živote čakajú, na čo si má dať pozor, ako má žiť. Na všetko musí mladý homosexuál v slovenskej spoločnosti prísť sám. Mnohí chalani sa pri tomto spoznávaní nástrah popália, niekedy fatálne.
Ten moment, kedy mladý homosexuál prezradí o sebe, že je teplý, sa po anglicky nazýva coming out. Po slovensky by sme to mohli preložiť ako vyjdenie (z ulity, z klozetu). Ako vidíte, máme problém preložiť mnoho slov z gej terminológie. Angličtina má bohatú slovnú zásobu a slovenčina sa v tomto na ňu absolútne nechytá. Preto slovenskí gejovia preberajú cudzie výrazy, čím vlastne podľa mňa robia chybu, lebo potom majoritná spoločnosť vníma homosexualitu ako cudzí západný import. Slovenská homosexualita je však vlastná, slovenská, bola tu odjakživa, je tu a bude tu. Je preto potrebné vytvoriť pre ňu vlastné slovenské názvoslovie, aby sa stala vlastnou súčasťou slovenskej kultúry.
Aké slová prekladáme z angličtiny?
drag queen – primadona, zvyčajne homosexuálny muž, ktorý sa oblečie do pestrých ženských šiat za účelom vystúpenia; netreba si to mýliť s trnasvestitom, keďže títo sú väčšinou heterosexuálni muži a nosia šaty v súkromí, alebo aj na verejnosti; drag znamná ťahavé šaty a queen je kráľovná.
twink – zvyčajne mladý, malo-vyzerajúci hladký/nezarastený chalan (u nás možno junák, ale hovorí sa aj hladký alebo nezarastený??)
kinky – zvrhlý, v skutočnosti kučeravý, ten, kto má kučeravé myšlienky, má sa však na mysli ten, kto má neštandardné/zvrhlé sexuálne preferencie, predstavy, alebo praktiky.
hunk – typ homosexuála, ktorý je svalnatý a dobre stavaný (u nás možno svalnáč??)
glory hole – svätá diera, diera v stene, do ktorej muž vopchá penis za účelom orálneho uspokojenia od anonymného muža
sissy – zženštilý gay, u nás možno kostitras
breeders – plemenní, hanlivý názov pre heterosexuálov, používaný gejmi, označuje tých, ktorí sú určení na rozmnožovanie a staranie sa o potomstvo a budúcich homosexuálov, z ang. breed – šľachtiť, plodiť, chovať
drama queen – po slovensky herečka; ide o geja so zlými povahovými vlastnosťami, zvyčajne sa uráža, domýšľa si, nedôveruje, žiarlí, je príliš hrdý, pyšný, namyslený, sebastredný, vymódnený; herečku spoznáte tak, že keď jej poviete, že je herečka, tak sa na smrť urazí.:))) Gejovia isto viedia, o čom hovorím a teraz sa isto smejú.:)))
atď.
Homosexuáli vraj predstavujú 4% spoločnosti. To znamená, že zo 100 ľudí sú asi 4 teplí. To znamená, že z 25 ľudí je asi jeden teplý. To znamená, že v každej jednej školskej triede sedí zhruba jeden homosexuál. To znamená, že každý z vás, pokiaľ má rodinu s aspoň 25 členmi, má v rodine zhruba jedného homosexuála. Homosexualita sa týka každého z vás, nielen homosexuálov.
Cirkevné homosexuálne zväzky sme u nás mali už za Svätopluka
Skoro nikto nevie o tom, že zväzky osôb rovnakého pohlavia boli známe už v rannom kresťanstve, zrejme aj v Svätoplukovej ríši. Je to dosť nepredstaviteľné zo súčasného pohľadu, keďže dnešné kresťanstvo sa stavia k homosexuálnym zväzkom odmietavo.
Naozaj, existujú písomné doklady o tom, že v rannom kresťanstve existovali kresťanské obrady na zosobášenie dvoch osôb rovnakého pohlavia. Dočítala som sa o tom v knihe Same-Sex Unions in Premodern Europe (Rovnakopohlavné zväzky v predmodernej Európe) od Johna Boswella. John Boswell zomrel na AIDS v relatívne mladom veku, rok po vydaní tejto knihy.
Boswell dokladuje, že písomné pamiatky o rovnakopohlavných zväzkoch v predmodernej Európe sa zachovali v jazyku gréckom, a predstavte si, v slovanskom(!) – konkrétne z územia Macedónska, resp. Srbska. Sú to hlaholským slovenským písmom písané opisy kresťanských cirkevných obradov. Tak vieme, že dvaja zosobášení muži sa v starej slovenčine nazývali pobratimy a dve zosobášené ženy boli posestrimy. Existuje dokonca dochovaný cirkevný obrad, žehnajúci takýmto zväzkom, ktorý má nadpis molitva na bratotvorenie (modlitba pre bratotvorenie), neskôr čin bratotvoreniu. Neskôr, v modernej dobe, sa tento obrad začal nazývať pobratimstvo. Slovo brat malo kedysi dva významy. Jedným bol brat ako súrodenec, druhým bol brat v zmysle milenec. Pre dobových súčasníkov sa jednalo o význam milencov a formu erotického zväzku s romantickou väzbou.
Je otázne, kde mali tieto rovnakopohlavné zväzky korene. Osobne si myslím, že určite ešte v predkresťanských, teda pohanských časoch. Myslím si, že tieto zväzky museli byť známe už v takzvanej Veľkej Morave, resp. v Svätoplukovej Slovenskej zemi.
Ako vieme, západorímsky rítus už u nás bol prítomný prostredníctvom franského duchovenstva. Východorímsky rítus k nám priniesli Cyril s Metodom. Cyril zomrel mladý a chorý, podľa mňa nakazený nejakou pohlavnou chorobou, ako som už niekoľkokrát písala v iných článkoch (napr. tu), aj v mojej knihe. Takmer s istotou môžeme hovoriť, že Cyril bol homosexuál. V jeho životopise sa totiž píše, že bol veľmi krásny, ale netúžil po dare ženy. Ak mal nejaký sexuálny život, a on určite nejaký mal, tak isto nie so ženami. Cyril navštevoval univerzitu, do ktorej chodil aj Michal III., neskôr byzantský cisár, ktorý k nám poslal oboch bratov, Cyrila a Metoda. Michal III. bol homosexuál a za svojho spolunocľažníka/komorníka ustanovil Basila, urasteného, mocného, svalnatého muža. Práve o Basilovi je dochované, že uzavrel minimálne jedno pobratimstvo, hovorí sa však až o dvoch. Z tohoto logicky vyplýva, že aj Cyril musel minimálne poznať štatút pobratimstva a teda byzantské kresťanstvo, ktoré k nám doniesol, tento štatút poznalo. Ak by toto všetko bola pravda, tak by to znamenalo, že na Slovensku sme mali rovnakopohlavné cirkevné zväzky už pred vyše tisícsto rokmi, ba dokonca sme mali aj vlastné názvoslovie pre takéto zväzky – pobratimstvo a posestrimstvo. Je možné, že rozkol medzi rímskym kresťanstvom a byzantským nastal u nás práve kvôli sobášeniu párov rovnakého pohlavia. Toto neviem povedať s istotou, avšak som si takmer istá, že celý príbeh o takzvanej Veľkej Morave, ako som už písala vo svojej knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, bol v skutočnosti jednou veľkou homosexuálnou ságou. Boli to práve homosexuáli, kto rozhodol o osude takzvanej Veľkej Moravy, Slovenskej zeme. Osobne si myslím, že keby cisár Michal III. nebol takým čudákom a vytočeným homosexuálom, ale napríklad starým rozvážnym panovníkom, nikdy by k nám nebol poslal vierozvestcov, lebo by sa mohol obávať ohrozenia a veľkého konfliktu, možno až vojny. Práve mladícka pochabosť a spolužiacke vzťahy s Cyrilom podľa mňa spôsobili, že bez váhania k nám vyslal oboch bratov. Keby Michal III. nebol býval homosexuálom, pravdepodobne by dnes Rusi nepísali azbukou. Možno by sa väčšina južných Slovanov tiež asimilovala medzi ostatné národy. Možby dnes Rusi neboli schopní stavať vesmírne rakety a Rusko by nebolo také veľké a poslovančené. Čo všetko jeden homosexuál zapríčinil…
Aby sme získali predstavu o tom, z akého prostredia k nám prišli Cyril s Metodom, uvediem vlastný preklad ukážky o Basilovi z knihy Same-Sex Unions in Premodern Europe (Rovnakopohlavné zväzky v predmodernej Európe) od Johna Boswella.John Boswell, Same-Sex Unions in Premodern Europe [preklad Blažena Ovsená (2016)]: Niekoľko storočí neskôr Basil I. (867-886), zakladateľ Macedónskej dynastie, ktorá vládla Byzantskej ríši od 867 do 1156, bol zachytený v dokumentoch ako ten, kto bol dvakrát zaangažovaný v obradných zväzkoch s inými mužmi. Hoci najdôležitejšie zdroje pre jeho život – zozbierané za vlády jeho potomkov až nejaké storočie neskôr – sú protichodné v niektorých bodoch a občas nedôveryhodné, vo veľkej miere sú navzájom konzistentné. Jeho životopisci sa všetci zhodli, že keď Basil pricestoval do Konštantínopolu s ničím iným okrem palice a batoha – mladý chalan z provincií bez väzieb na majetok – spriatelil sa s istým Nikolasom z kostola Sv. Diomeda, ktorý ho zachránil pred spaním na ulici, doviedol ho do kostola, okúpal ho a obliekol, a podporoval ho po nejakú dobu, kým ambiciózny Basil nebol schopný pritiahnuť pozornosť dobre-situovaného dvorana, ktorý bol príbuzným cisárskej rodiny.
Vo väčšine správach o ich vzťahu sú Nikolas a Basil zosobášení v cirkevnom obrade. Podľa jednej tradície, ráno po tom, ako Nikolas našiel Basila, Nikolas „okúpal a obliekol Basila a bol s ním obradne zosobášený, a mal ho ako spolubývajúceho a spoločnosť.“ Iná verzia je omnoho presnejšia ohľadom obradu: „a na druhý deň išiel s ním do kúpeľov a dal mu nové oblečenie a išiel s ním do kostola, kde s ním založil formálny zväzok, a oni sa tešili jeden z druhého.“ Čudná posledná pasáž by gréko-kresťanskému čitateľovi pravdepodobne pripomenula biblické: „Tešte sa s manželkou z vašej mladosti.“
Majúc slová v kronike (jedna používa ádelphopoièsiz, iná adelphopoiètoz) a fakt, že zväzok sa udial v kostole, dáva malú pochybnosť o tom, že pisateľ má na mysli nejakú formu cirkevného obradu, ktorá je publikovaná a preložená v tomto texte. Nie je tu nijaký náznak nijakého kmeňového alebo rodinného hľadiska na vzťah, ani krvná výmena; nemalo to nijaký vojenský alebo strategický aspekt, ani nie sú dokladované nijaké okolnosti, ktoré by to vyžadovali alebo zapríčiňovali (napr. záchrana od nebezpečenstva, vážna choroba, čo by všetko boli príčiny v neskorších slovanských vzťahoch založených na tomto modeli). Je to jasne osobný vzťah, podstúpený z osobných dôvodov. Obaja, Basil aj Nikolas, mali žijúcich biologických bratov, s ktorými boli v pravidelnom a blízkom kontakte, takže by ťažko išlo o inšpiráciu z potreby súrodenca. Vskutku, bol to Nikolasov vlastný rodný brat, doktor, kto bol zodpovedný za to uvedenie Basila na dvore, fakt doložený hneď po zväzku v oboch verziách. Ani zmienka o tešení sa nenaznačuje chladný vypočítavý vzťah. Berúc na vedomie tvrdenie Hamartolosa, že zväzok viedol k zdieľaniu domova a kozuba, to silno naznačuje svadbu, po ktorej nasledovalo veselie a zdieľaný život.
…
Z Basilovej perspektívy, ktorý by inak spal na ulici, formalizovanie Nikolasovho benevolentného záujmu o jeho osobu mohlo byť výhodným, prinajmenšom dovtedy, kým by nenašiel spôsob, ako postúpiť v kariére rýchlešie s niekým mocnejším a známejším. Je menej jasné, čo získal Nikolas z takéhoto náhleho zväzku. Ak zoberieme ten príbeh doslovne – vrátane Nikolasovej nadprirodzenej informácie o Basilovej úžasnej budúcnosti – jeden by mohol vyvodiť, že Nikolas si predstavoval, že nakoniec by profitoval zo vstupu do formálneho zväzku s niekým, kto by sa jedného dňa stal cisárom. Ale aký druh vzťahu to bol? Vysvetlenie je dané Basilovou ďalšou kariérou. Neskôr vstúpil do služieb Theophilosa, ktorý, podľa slov jedného kronikára, „mal veľký záujem o dobre-rodených, dobre-vyzerajúcich, dobre-stavaných mužov, ktorí boli veľmi svalnatí a silní,“ a keď videl, aký výnimočný Basil bol v týchto ohľadoch, urobil z neho protostratoriusa (hlavného koniara). Basil „bol ním milovaný viac a viac každým dňom.“ Basil bol teda tým, čo by moderní Američania nazvali „hunk-om“ (svalnáčom), a bol predmetom najväčšieho obdivu jeho súčasníkmi, či už mužmi alebo ženami.
Kým bol Basil stále v službe u Theophilosa, spravili si spolu výlet do Grécka. Bohatá vdova v Achaii ho zaliala darmi zo zlata a tuctami otrokov. Za jej veľkodušnosť si nežiadala nič iné, len to, aby Basil vstúpil do obradného zväzku s jej synom Jánom. Najskôr odmietol, lebo si myslel, že by potom vyzeral „lacno“, ale nakoniec pristúpil na jej dlhé presviedčanie. „Nič u teba nehľadám ani od teba nepožadujem,“ uistila ho, „len, aby si nás miloval a jednal s nami milo.“ Dochovaná stredoveká ilustrácia tohoto incidentu ukazuje Basila a Jána zosobášených pred kňazom v kostole, s Gospelom otovreným pred nimi a Jánovou mamou, ktorá sa na to pozerala. Sprievodný obrázok vykresľuje Basila, Jána, a Danelisu (Jánovu mamu) pri stole – bezpochyby umelcove spodobenie oslavy, ktorá zvyčajne nasledovala po takom obrade.
Keď sa následne stal cisárom, Basil ihneď „poslal pre syna vdovy Danelis, udelil mu titul protospatariusa, a zaručil mu intimitu s ním na základe ich skoršie zdieľaného života v obradnom zväzku.“ Vdova samotná – teraz už pristará na jazdu – prišla za cisárom na nosidlách, ale namiesto toho, aby žiadala od neho nejakú štedrosť, priniesla viacej extravagantných darov „než takmer žiadny iný cudzí vládca do toho času nedaroval rímskemu cisárovi.“ Navyše, ona „ktorá by si zaslúžila byť nazývaná cisárova matka“ dala veľký dar zo svojho dedičstva do Peloponézu k svojmu synovi a cisárovi spolu.
Ak by neboli zahrnuté pohlavia, tento incident by sa zdal byť celkom známou črtou predmodernej politickej mapy: bohatá vdova ponúka jej sobáša-schopné dieťa mocnému mladému mužovi na jeho vzostupe, spolu s riadnym venom, dúfajúc, že tak spojí svoje bohatstvo s jeho. Basilov vlastný otec bol oženený za dcéru bohatej vdovy v podobnej paralele. Predošlá Byzantská dynastia, Amoriani, bola založená na podobných, avšak zjavne heterosexuálnych okolností: narodený u chudobných rodičov, nevzdelaný a bez kontaktov, jej zakladateľ Michal II. pokročil dopredu prostredníctvom sily paží a vojenských schopností, až kým nebol schopný zobrať si za ženu Theklu, dcéru vysokopostaveného oficiera, a pritiahol tak pozornosť cisára Lea V., ktorý z neho spravil protostratariusa – rovnakú pozíciu Basil držal v službe u Theophilosa – a stal sa krstným otcom jedného z jeho synov. Keď sa Leo pokúsil odstrániť Michala na základe obvinení z vlastizrady, bol sám zavraždený a Michal bol korunovaný za cisára.
Vdova Danelis bola omnoho bohatšia než Basil, a keď sa stal cisárom, si uvedomovala, že tým vzťahom nič hmotné nezíska, takže to ťažko môže byť vnímané ako zištné zosnovanie na jej strane. Naopak, každý rok Basilovho života mu posielala drahé dary, a roky neskôr, keď obaja, Basil a jej syn zomreli, vdova prišla opäť na nosidlách, aby navštívila Basilovho syna Lea, teraz cisára, a spravila z neho svojho dediča, hoci mala vnuka a iných príbuzných.
Tie dva príbehy o Basilovi sú podobné: v oboch je božské vyjavenie, kňazovi alebo mníchovi, o Basilovej úžasnej kariére; v oboch vzťah, ktorý bol založený, slúži k Basilovmu prospechu. Je možné, že v cisárskych kruhoch to bolo neskôr známe, že Basil výrazne profitoval ako mladý muž z formálneho vzťahu s iným mužom, a rozdielne kroniky jednoducho dodali rozdielne detaily. Každý zo životopisov, ktoré boli napísané až nejaké storočie po udalostiach, obsahuje buď jeden alebo druhý rovnakopohlavný zväzok; ani jeden neobsahuje oba. Na druhej strane Nikolas sa objavuje vo všetkých najdôležitejších dokladov o Basilovom živote ako dobrodinec, dokoca aj tie, ktoré zmieňujú zväzok s Jánom, a bohaté detaily o vdove Danelis (vrátane jej následných vzťahov s Leom) to robia nepravdepodobným, že bola obyčajným výmyslom. Pravdepodobne Basil bol v zväzku s oboma mužmi. Nie je jasné, že či toto bolo nevhodné v Basilových časoch – alebo že problémy ohľadom majetku by mali vplyv na jeho správanie.
Po tom, ako Basil sformoval svoj vzťah s Jánom a Danelis, bol vzatý do služieb cisára Michala III. [ktorý k nám poslal Cyrila a Metoda, pozn. B.O.], čudného mladíka v jeho neskorých násť rokoch, ktorého tešilo, keď sa obliekal ako prelát a doprial si hojne svoju vášeň pre kone a jazdy. Michal sa tak naviazal na Basila, že ho menoval „spoločníkom v spálni“ – larakhopsòmenoz, pozíciu zvyčajne vykonávanú eunuchom – a adoptoval ho ako svojho syna, aj keď Basil bol určite starší než cisár. Nakoniec menoval Basila za spolu-cisára v dramatickej verejnej scéne, oznámiac, že tak spravil, lebo Basil ho zachránil pred potenciálnymi atentátnikmi (čím myslel svojho strýka, Bardasa, ktorýbol jeho najbližším kolegom a radcom pred tým, ako ho Basil žiarlivo zavraždil pred cisárovými očami), a na základe „veľkej lásky, ktorú mi Basil poskytuje.“
Jeden z Michalových moderných životopiscov nejako neochotne pozoruje jeho vzťahy s Basilom:
„Intímne priateľstvo medzi cisárom Michalom a Arménskym sluhom … naznačuje obraz nie veľmi ľúbivej povahy. Zlý, ako Michalov charakter bol, … zdá sa, že ho tiež musíme kreditovať s homosexualizmom: a toto je potvrdené, obidvomi, spravením ho svojím spolunocľažníkom, a že si zvolil, keď ho Basil prestal baviť, pekného chlapca namiesto neho za obľúbeného.“
Liudprand z Cremony, západný súčasník Basila, ktorý bol v Konštantínopole a učil sa grécky, a ktorého rodina bola spojená s dvorom po celé generácie, zjednodušil ten príbeh v jeho latinskej verzii, ale narážal silno na tú istú vec:
„Cisár Basil … bol z chudobnej Macedónskej rodiny, a prišiel do Konštantínopola … pod jarmom chudoby slúžiť istému opátovi. Tak keď Michal, ktorý bol vtedy cisárom, prišiel po modlidby do kláštora, v ktorom [Basil] pracoval, videl, že bol výnimočne krásny a oslovil opáta a žiadal, či by mu tento chlapec mohol byť daný (alebo: že či on môže byť daný tomu chlapcovi). Zoberúc ho do paláca, dal mu úrad spoločníka v spálni [komorníka].“
Zhruba o rok neskôr Basil zaranžoval a zúčastnil sa na Michalovom atentáte v jeho posteli a odvtedy vládol sám.
Vzácna komplexnosť cisárskych zdrojov počas tejto periódy robí ťažkým dekódovať dynastické vzťahy Michala a Basila pred Michalovou smrťou. Bury sumarizoval celú vec takto:
„Dôverná intímnosť, ktorá existovala medzi Michalom a jeho spolunocľažníkom/komorníkom [Basilom] bola dokladovaná zaujímavou manželskou dohodou, ktorú cisár schválil. Basil bol už vtedy ženatý, ale Michal zapríčinil, že sa rozviedol s manželkou, a oženil ho so svojou vlastnou predošlou milenkou, Eudociou Ingerinou. Ale toto bolo len formálne manželstvo; Eudocia zostala cisárovou milenkou. Aj Basilovi bola poskytnutá milenka vhodného postavenia, aj keď nie jemných rokov. … Tak tri devy, Eudocia Ingerina, Eudocia Augusta z Dekapolisu (Michalova manželka) a Thecla Augusta, zaplnili medzi nimi dvomi štyri pozície manželiek a mileniek cisára a komorníka.“
Kniha Johna Boswella ďalej hovorí [preklad Blažena Ovsená (2016)]: Od 14. storočia sa Západná Európa chopila zúrivej a posadnuto-negatívnej zaujatosti voči homosexualite ako k najstrašnejším hriechom. V gréko-kresťanskom svete bola táto zmena menej extrémna, ale stále evidentná. V dôsledku toho sa stali rovnakopohlavné zväzky akýmsi legalizovaním „hriechu, ktorý nemohol byť pomenovaný“. V 19. storočí synóda kráľa Grécka zakázala tieto obrady ako „konanie proti zákonu, proti prírode, … proti zdravému úsudku, dušuzničujúce zlo a chyba, zvláštny a nepochopiteľný zväzok, konanie proti Bohu a zákonu, inštitút mimo a celkom cudzí cirkvi“. Ten obrad sa vytratil z väčšiny Západnej Európy, na rozdiel od Strednej a Východnej Európy, a žiadne latinské verzie neprežili, hoci museli byť vykonávané po latinčinsky v Írsku, a pravdepodobne niekedy v Taliansku.
…
V niektorých regiónoch miestne autority mohli zakázať tieto obrady, ale toto malo pravdepodobne malý dopad na dávny a hlboko-zaužívaný kresťanský rituál. Biskup z Ponzoni v strednej Dalmácii zakázal túto ceremóniu v roku 1620, ale viac než storočie neskôr bol Alberto Fortis svedkom a obdivovateľom takéhoto obradu dvoch žien, ktorý sa konal v kostole v Dalmácii.
„Priateľstvo, tak citlivé medzi nami, že sa môže zmeniť čo i len pre najmenší dôvod, trvá veľmi dlho medzi Morlakmi. Oni z neho spravili niečo ako súčasť svojho náboženstva, a formujú tento posvätný zväzok pred oltárom. Slovanský obrad má špeciálnu predpísanú modlitbu, ktorý spája dve priateľské osoby – dvoch mužov alebo dve ženy – v prítomnosti celej občiny. Ja som sa zúčastnil spojenia dvoch dievčat, ktoré sa stali posetrami v kostole Perusiču. Šťastie, ktoré svietilo v ich očiach po spečatení tohoto posvätného zväzku, demonštrovalo zúčastneným, aká jemnosť citu prebýva v ich dušiach, nepoškvrnených – alebo, aby som bol presnejší, neskazených spoločnosťou, ktorú my nazývame ‚civilizovanou‘.“
Nasleduje Sinajský Euchologion [11. – 12. st.] [staroslovenčina] Text pochádza z Macedónska, ale napísaný je v staroslovenčine, s hlaholskými písmenami. Text publikoval Rajko Nahtigal, Euchologium Sinaiticum. Starocekrvenoslovanski Glagolski Spomenik, Slovenska Akademija Znanosti in Umetnosti v Ljubljani. Filosofsko-Filološko-Historični Razred, 1 (1941). Prekladám z angličtiny do slovenčiny. Ospravedlňte kvalitu, ale v cirkevnom názvosloví sa až tak nevyznám. Je jasné, že sa nebudem doslovne zhodovať s Bibliou. Na to by bolo treba pasáže citované z Biblie presne odpísať.Modlitba za bratotvorenie (zväzok dvoch mužov) [preklad Blažena Ovsená (2016)]
Umiestniac ich pred oltár, dekan povie túto dekanskú modlitbu:
V pokoji sa modlíme k Pánovi.
Pre nebeský pokoj.
Pre pokoj všetkých.
Pre ich spojenie do zväzku ľúbenia a života, modlime sa k Pánovi.
Pre týchto služobníkov Božích, _______ a _______, a pre ich zväzok v Kristovi, modlime sa k Pánovi.
Aby Pán, náš Boh, spojil ich v dokonalej ľúbosti a nerozlučnom živote, modlime sa k Pánovi.
Aby im bola zaručená zdržanlivosť a úprimná ľúbosť, modlime sa k Pánovi.
Pre posvätený dar drahocenného tela a krvi Ježiša Krista, ktorú by mali obdržať bez hriechu a vydržať v zväzku bez závisti, modlime sa k Pánovi.
Aby im a nám boli zaručené všetky veci potrebné k spáse, modlime sa k Pánovi.
Aby oni a my sme boli ochránení od utrpenia, nebezpečia a potreby.
Ochraňuj, ochráň.
Najsvätejší, najčistejší.
ii.
Modlitba za rovnakopohlavný zväzok.
Ó, náš Pán Boh, ktorý nám dopraje, čo žiadame pre našu spásu, ktorý nám prikázal milovať sa navzájom a odpustiť si navzájom naše hriechy, požehnaj, Pán, hospodin dobra, milovník ľudstva, týchto dvoch služobníkov Tvojich, ktorí sa milujú navzájom s ľúbosťou ducha a prišli do svätého chrámu so želaním obdržať Tvoje posvätenie a požehnanie; dopraj im nebojácnu vieru a úprimnú ľúbosť, a rovnako ako si Ty dal Tvojím svätým učeníkom a apoštolom Tvoj pokoj a lásku, dopraj ich tiež im, Kristus, náš Boh, dajúc im všetky tie veci, ktoré sú nevyhnutné pre spásu a večný život.
(Zvolanie) Lebo Ty si svetlo pravdy a večného života, a Tebe dávame slávu a chválu, Otec a Syn a [Svätý Duch].
iii.
Potom sa modlí dekan:
Slyšme múdrosť svätého evanjelia.
Kňaz číta z Jána [17:1, 18-26]:
Ježiš pozdvihol oči na svojich učeníkov a povedal, „Otče, …
Ako si Ty poslal mňa na tento svet, rovnako ja som tiež poslal ich na tento svet.
A pre nich samých ja posväcujem seba, aby oni tiež mohli byť posvätení cez pravdu.
Nemodlím sa len za týchto samotných, ale tiež pre tých, ktorí uveria vo mňa cez ich slovo;
že oni všetci môžu byť jeden; ako Ty, Otče, si vo mne, a ja v Tebe, že oni tiež môžu byť v nás: že svet môže veriť, že Ty si ma poslal.
A slávu, ktorú si mi dal, som dal im; že oni môžu byť jeden, rovnako ako my sme jeden:
Ja v nich, a Ty vo mne, že oni môžu byť urobení dokonale v jednom; a že svet môže vedieť, že Ty si ma poslal, a miloval ich, ako si miloval mňa.
Otče, chcem, aby oni tiež, ktorých Ty si mi dal, boli so mnou, kde ja som;
aby mohli vidieť moju slávu, ktorú si Ty dal mne: lebo Ty si ma miloval pred stvorením sveta.
Ó, spravodlivý Otče, svet Ťa nepoznal: ale ja som Ťa poznal, a títo vedia, že Ty si ma poslal.
A ja som im zvestoval Tvoje meno, a budem ho zvestovať: aby láska, ktorou si Ty ma miloval, mohla byť v nich a ja v nich.“
Má sa to nájsť na siedmu nedeľu po Veľkej Noci. A keď kňaz končí evanjelium, dekan hlaholí dekanskú modlitbu.
iv.
Kňaz spraví modlitbu pred stolom:
Pán Boh všemohúci, ktorý si stvoril ľudí na Tvoj obraz a podľa Tvojej chuti a dal im večný život, ktorých tešilo, že Tvoji svätí a slávni apoštoli Peter a Pavol, a Filip a Bartolomej, boli spojení spolu nie prostredníctvom krvi, ale vernosťou a láskou, ktorí považovali za potrebné sa stretnúť, aby svätí mučeníci Serge a Bacchus mohli byť spojení spolu, požehnaj tiež týchto Tvojich služobníkov, _______ a _______, spojených spolu nie pôrodom, ale vierou a láskou. Dopraj im, aby sa ľúbili navzájom, nech pokračujú bez závisti a bez pokušenia po všetky dni ich životov, prostredníctvom sily Tvojho Svätého Ducha a modlitieb Svätej Matky Boha a všetkých Tvojích svätých, ktorí Ťa velebili počas vekov.
(Zvolanie) Lebo Tvoja je moc a Tvoje je kráľovstvo, Tvoja je sila [a sláva. V mene Otca, Syna a Ducha Svätého, teraz a navždy. Amen.]
v.
Kňaz zvýši hlas a modlí sa: Pokoj všetkým.
Dekan: Milujme sa navzájom.
Potom kňaz pobozká pár a oni seba navzájom. Potom sa dekan modlí: Pokloňme naše hlavy pred Pánom.
vi.
A kňaz povie svoju modlitbu potichu:
Ó Pane, náš Boh, Ty si pôvodca lásky, vládca mieru a spasiteľ všetkých, daj na nás Tvoju lásku, naplnenie zákona, a dopraj nám, aby sme mysleli na to, čo je od Ježiša, Tvojho Syna, nášho Pána. Daj nám obdržať jeden druhého s ľúbosťou, ako Tvoj jediný syn obdržal nás, a dopraj nám, aby sme slúžili jeden druhému v láske a najsrdečnejšie naplnili zákon Krista.
(Zvolanie) Lebo Tvoja je sláva a moc, Otče, Syn [a Svätý Duch].
vii.
A potom sa kňaz modlí, zdvihajúc ramená:
A dopraj nám, ó Pane, pravdivo Ti slúžiť.
Ľudia: Náš otec, [ktorý si na nebesiach, posvätené buď Tvoje meno, príď kráľovstvo Tvoje, ako na Zemi, tak i na nebesiach, daj nám chlieb každodenný, a odpusť nám naše hriechy, ako i my odpúšťame našim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale ochráň nás od zlého. Amen.]
(Do konca.)
(Zvolanie) Lebo Tvoje je kráľovstvo, moc a [sláva].
viii.
A potom dekan povie:
Uzrite svätosť pre svätosť.
A kňaz, zdvíhajúc baldachýn nad oltárom, povie:
Uzrite posvätenú svätosť svätých.
Ľud: Ty jediný si svätý, ó Pane, Ježiš Kristus.
A dá prijímanie obom.
ix.
A po prijímaní kňaz zoberie staršieho zo zobratých a ten starší vezme mladšieho za ruku a kňaz, vedúc ich oboch, spieva ôsmy tón Dávida.
Pane, [veď ma] v [Tvojej] pravde.
Otoč sa opäť, Ty, Bože hostí, pozri sa z nebies, uzri a navštív tento vinič; A miesto vinohradu, kde ho Tvoja pravica zasadila….
(Verš) Požehnaný je človek, ktorý sa bál Boha, ktorý sa veľmi potešil v jeho príkazoch.
Pane, Pane, pozri sa dolu z Nebies.
(Verš) Uslyš, ó Pastier Izraela, Ty, ktorý vedieš [Jozefa ako dobytok];
x.
(Verš) [Uzri,] aké dobré a ako potešujúce to je [pre bratov bývať spolu v zväzku.
Je to ako vzácna masť na hlavu, ktorá stiekla dolu na bradu, dokonca Áronovu bradu: ktorá zišla dolu na sukňu jeho odevu;
Ako rosa Hermonu, a ako rosa, ktorá zostúpila z hory Sinaju: lebo tam Pán prikázal požehnanie, dokonca život naveky.]
A tak spievajúc tento celý žalm, verš po verši, až do konca, oni pridajú tento verš:
Pane, Pane, pozri sa nadol z Nebies….
xi.
Potom oni zaspievajú chválospev mučeníkov, nasledujúc tón.
xii.
A potom: Sláva buď Otcovi a Synovi: a Svätému Duchu. Ako to bolo na počiatku, je teraz, a bude naveky: svet bez konca. Amen.
xiii.
A chválospev Matke Boha.
Existuje aj text v srbčine z 1. pol. 14. st..
Kto boli Serge a Bacchus?
Serge a Bacchus boli dvaja rímski vojaci vysokých hodností na konci 3. a na začiatku 4. storočia, ktorí sa tešili takému blízkemu priateľstvu s cisárom Maximiliánom, že mohli mať priateľa ustanoveného za guvernéra provincie. Tiež boli kresťania, zjednotení vo svojej vzájomnej láske spôsobom, ktorý pripomínal kresťanskú heterosexuálnu zosobášenú dvojicu.[Preklad Blažena Ovsená (2016)] Bolo to vtedy, keď Serge a Bacchus, ako hviezdy žiariace radostne na Zem vyžarovali svetlo viery v Ježiša Krista, začali očarovať palác.
Súc ako jeden vo svojej láske ku Kristovi, boli tiež nerozdielni jeden od druhého v armáde sveta, spojení nie spôsobom povahy, ale cez vieru, vždy spievajúc a hovoriac, „Uzri, aké dobré a aké radostné to je pre bratov prebývať v jednote!“
Po čase, vskutku, vyprovokovali závisť u tých menej obľúbených. Najhorší nepriatelia ich udali za to, že boli kresťania, čo vyvolalo hnev cisára. Prikázal im obetovať jeho modlám. Odmietli.
Ihneď cisár prikázal, aby im odrezali opasky, tuniky a všetky vojenské hodnosti, zlaté náhrdelníky boli vzaté z ich hrdiel, a obliekli ich do ženských šiat; takto boli vedení cez stred mesta k palácu, nosiac ťažké reťaze okolo ich krkov.
Bacchusa ubičovali na smrť takým spôsobom, že tí, čo bičovali, boli po akte unavení. Serge bol uväznený.
Vladár, frustrovaný svojou porážkou, prikázal, aby Bacchus nebol pochovaný, ale hodený za táborom ako mäso pre psy, divú zver a vtáky. Potom sa zdvihol a odišiel. Keď bolo telo pohodené neďaleko tábora, zástup divej zvery sa okolo neho zoskupil. Vtáky, letiace vo vzduchu, nedovolili krvilačným šelmám sa ho dotknúť a držali stráž počas noci.
Medzičasom požehnaný Serge, hlboko deprimovaný a so zlomeným srdcom zo straty Bacchusa, nariekal a plakal, „Nie dlhšie, bratu a spolubojovník, budeme my spolu spievať, ‚Uzri, aké dobré a aké radostné to je pre bratov prebývať v jednote!‘ Si odo mňa oslobodený a odišiel si do neba, nechajúc ma tu samého na Zemi, teraz som len jeden, bez pohodlia.“
Po tom, ako povedal tieto veci, tej istej noci požehnaný Bacchus sa zrazu objavil pred jeho tvárou takou žiarivou ako u anjela, majúc oblečenú vojenskú uniformu, a hovoril s ním. „Prečo plačeš a trúchliš, bratu? Ak som bol od teba odobratý s telom, stále som s tebou v zväzku, spievajúc a recitujúc, ‚Pobežím po ceste prikázaní, keď ty zväčšíš moje srdce.‘
Popnáhľaj sa potom, sám, bratu, cez nádhernú a dokonalú spoveď, aby si sa oddal a získal mňa, keď ukončíš cestu. Lebo koruna spravodlivosti pre mňa má byť s tebou.“
Na druhý deň bol Serge prinútený bežať takmer 10 míľ v topánkach s klincami smerujúcimi do chodidiel. Antiochus jazdil vedľa neho v koči. Počas noci sa jeho chodidlá zahojili, čo Antiochus považoval za čarodejníctvo, keď na ďalší deň uvidel, že Serge nemá problém chodiť. Prinútil Serga bežať ďalších 9 míľ v tých istých krutých topánkach, a keď ho toto neodradilo, prikázal ho popraviť.
Záver
Vždy som si myslela, že kresťanské odmietanie zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia, je dielom Satana a zlého ducha. Ako som tu práve ukázala, zväzky osôb rovnakého poklavia určite poznal aj Cyril s Metodom. Možno boli praktizované aj na našom území za Svätoplukovej vlády. Nečudovala by som sa. Kresťanstvo sa pokrivilo až neskôr, keď tak veľmi zbohatlo, že potrebovalo pohľady od svojich nakradnutých peňazí nasmerovať niekam inam – zlízli si to homosexuáli. Homosexuáli teda dodnes platia za nakradnuté kresťanské bohatstvo. Múdry človek chápe tento podvod a dobrý človek sa pridá na stranu dobra a základnej pravdy.Dejiny, Politika, Zábavaadopcia detí homosexuálmi, Aliancia za rodinu, B-Complexka, Basil, Bratislava, bratotvorenie, Byzancia, Chromík, Cyril a Metod, gay, Gay Pride Parade, Kotleba, kresťanstvo, Michal III., obrady, ombudsmanka Dubovcová, Pobratimstvo, Pobratimy, Posestrimstvo, registrované partnerstvo, Schlesinger